Od ženy sa spravidla vyžaduje, aby spĺňala isté kritéria, aby podávala určitý výkon, bola dobrou manželkou, matkou, výbornou zamestnankyňou a popri tom ešte aj usmiata a dobre naladená. Niekedy je toho už príliš, čo od nás naši najbližší vyžadujú. Niekedy nie je jednoduché plniť nároky a požiadavky ostatných a seba ustavične stavať na druhú koľaj. Je vhodné povedať a dosť, nie rodine a okoliu, ale sebe a nastaviť si hranice, kde je priestor pre ženu samotnú, priestor pre starostlivosť o seba, pre vzdelávanie, stretávanie sa s ľuďmi, ktorí nás obohacujú na duchu, kde je čas na prechádzky a večné rozjímanie, či už v prírode alebo doma na balkóne či terase.
Nie je nevyhnutné páčiť a zavďačiť sa všetkým, ktorých stretávame, večne vysvetľovať naše konanie a ospravedlňovať sa za prehrešky, ktoré v podstate ani prehreškami nie sú, sú len vyjadrením našej vlastnej individuality a ukážkou našich spôsobov vyjadrovania a správania. Ak s tým majú problém práve tí druhí, nech to zastane ich problémom a žena stvorená na obraz Boží, nech zostáva ženou so všetkými svojimi kvalitami a slabosťami, ktoré ju formujú do jej vlastnej dokonalosti. Forma stíšenia sa pri pokojnej hudbe, pri dobrej knihe, zapálenej sviečke, bylinkovom čaji alebo aj akokoľvek inak, môže byť obzvlášť obohacujúca a prospešná pre ženské bytie.
Práve v napojení sa na svoje vlastné vnútro a vo vnútornom tichu, kde nie je miesto pre povinnosti, a ustavičné nutkanie niečo robiť, prichádzajú najúžasnejšie inšpirácie pre naše ďalšie smerovanie, posun v našom osobnostnom rozvoji. Obklopte sa tým, čo potrebujete, vyživte sa, doprajte si maximum, čo vás napadne a až potom dávajte a rozdávajte vašim blízkym ako aj bytostiam vo vašom okolí. Prijatie samej seba aj so svojimi neduhmi, ktoré sa vyplavujú na povrch vo vyhrotených situáciách, sú smerodajné pre napredovanie.