Európsky menový systém EMS a myšlienka na jeho vytvorenie vznikla na konci šesťdesiatich rokov a je jedným z kľúčových pojmom v slovníku Európskej únie. Európsky menový systém mal veľmi pozitívny dopad na fungovanie Európy. Charakterizovali ho tri základné pojmy:
– systém pružných devízových kurzov s vymedzeným právom oscilácie a devízovými intervalmi
– úverový mechanizmus
– európska menová jednotka (European Currency Unit)
Centrálne banky členských krajín akceptovali prvky európskej menovej jednotky a boli povinné udržiavať vzájomné kurzy národných mien v rámci povoleného pásma.
Úverový mechanizmus európskeho menového systému umožnil členským krajinám prostredníctvom Fondu pre európsku menovú spoluprácu čerpať časovo rozlíšené úvery pri problémoch s platobnou bilanciou alebo štáty mohli využívať zvýhodnené pôžičky a peňažné kompenzačné dávky. Jedným a to posledným zo základných prvkov Európskeho menového systému bolo zavedenie európskej menovej jednotky.
Bola vytvorená (v r. 1974) Európska účastnícka jednotka . Jej hlavným účelom bola snaha o riešenie problémov hlavne v cenách poľnohospodárskych produktov. Táto umelá mena bola vytvorená pre transparentnejšie vedenie účtovníctva v rámci celého spoločenstva.Táto menová kompenzačná jednotka ( Monetary Compensatory Account) slúžila hlavne ako prostriedok na udržanie poľnohospodárskych mien.
Táto menová kompenzačná jednotka sa používala na prekrytie nedostatkov takzvanej zelenej meny – britský sterling a cudzích výmenných kurzov. To pomáhalo predchádzať fluktuáciíí cien a hlavným cieľom bolo zachovať rovnaké poľnohospodárske ceny v členských krajinách a tak vlastne predísť profitovaniu zo zmien výmenných kurzov. Avšak v roku 1979 bola Európska účastnícka jednotka nahradená novou menovou jednotkou European Currency Unit (ECU). Menová jednotka European Currency Unit nemalo podobu hotovosti. Malo svoje základné kurzy nazávané parity. ECU bolo používané ako interná účtovná jednotka v rámci spoločenstva.
