Nie všetci sme v škole mali radi dejepis. Pre niektorých to bol nudný predmet so samými dátumami a teóriou, no pre iných zasa celý rad zaujímavostí so vzájomnými súvislosťami. Všetci asi ale budú súhlasiť s tvrdením, že aspoň akými-takými základnými znalosťami o histórii by mal disponovať každý človek. Prečo je to tak?
Odpoveď je jednoduchá, a predsa sa z nej nestihlo poučiť veľa ľudí. História sa opakuje. Nuž, a prečo sa opakuje? Pretože väčšina si z nej nevzala ponaučenie, pochopila ju nesprávne alebo o nej vôbec nič netuší. Sú ľudia, ktorí správne predpokladajú, že mnoho členov spoločnosti má len málo poznatkov o historických súvislostiach a vedia, že ak sa niektorú metódu rozhodnú uplatniť v súčasnosti, tak sa proti nim skoro nikto nepostaví na odpor, lebo nik nespozoruje nebezpečenstvo v dostatočnom časovom odstupe. Do úplne inej kategórie zas patria jedinci, ktorí si udalosti vysvetľujú po svojom a tak sa ich snažia aj interpretovať okoliu. Aj kvôli tomu sa história opakuje, keďže odsúdeniahodné činy a chybné kroky považujú za dobré a tak jednoducho nemajú zábrany pred tým, aby ich nevykonali znova.
Dôležitosť znalosti základných problémov a chýb v dejinách spoločnosti je potrebná nielen preto, aby sme zabránili humanitným katastrofám, ale aj tým prírodným. Čím viac omylov si uvedomujeme, tým viac dobrých rozhodnutí sme schopní urobiť pre tento svet. Žiaľ, nikomu sa veľmi nechce chopiť iniciatívy, a tak sa často stáva, že máme znalosti a prostriedky na to, aby sme zakročili a zabránili napríklad ďalšej prírodnej katastrofe, ale nestane sa tak.
Práve pre tieto dôvody by sme v našich vzdelávacích inštitúciách nemali zaháľať a vštepovať žiakom a študentom vedomosti, o ktorých by každý človek mal vedieť, aby sme už viac nemuseli opakovať chyby z minulosti, pretože sme sa ničomu nepriučili.